Faradayova klietka, 27 cm, priemer: 12 cm

70518/1
Vložte do nákupného košíka
  • Popis
  • Viac informácie

Úvod:

Tienenie prvý krát vykonal Michael Faraday (1791 – 1867), najväčší experimentálny fyzik všetkých čias, v roku 1823 v Faraday-ovej klietke, menovanej podľa neho..

Faradayova klietka je priestor na eliminovanie elektromagnetického pola, ktorá je obklopená kovovým pletivom, do ktorej v dôsledku ochranného účinku kovové pletiva nepreniká vonkajšie elektrické pole ("tienenie").

Jav „zatienenia“ Faraday sám potvrdil v rámci experimentu.
Faraday sa zamkol do kovovej klietky, ktorú neskôr jeho pomocníci „bombardovali“ siskrami naplnenými s viac miliónov voltov. Jeho spolupracujúci si mysleli, že vysoké napätie Faradaya  pravdepodobne zabije. Avšak, on bol presvedčený o správnosti svojej teórie, že vo vnútri klietky intenzita poľa je nulová, preto sa odvážil riskovať.

Týmto javom (tienením) sa dá vysvetliť napríklad aj to, že v budovách zo železobetónových konštrukcií sa často nie je dostatok signálu k fungovaniu mobilných telefónov.


Do interiéru Faradayovej klietky nepreniká rýchlo sa meniace elektrické alebo magnetické pole, takže vo vnútri sa nachadzajúce predmety alebo živočíchy sú chránené proti ich pôsobením. Pomaly sa meniace elektromagnetické pole môže preniknúť do vnútra klietky (napr. magnetické pole Zeme). Takto chráni napríklad kovové telo lietadla cestujúcich sediacich vo vnútri, keď ho zasiahne blesk.

 

Úcinnosť Faradayovej-klietky závisí od:

            ▪ od vzdialenosti medzi vodivými vláknami, z ktorých je klietka vytvorená

              (čím je vzdialenosť menšia, tým je to bezpečnejšie),

            ▪ odpory vodičov (čím je to menšia, týmto je aj bezpečnejšia),

            ▪ vlhkosť vzduchu a obsah prachu a ionov vo vzduchu tiež ovplyvňuje jej 

              účinnosť